Jezuiti

Bl. Ján (John) Nelson sa narodil v r. 1534, teda v roku, keď sa anglický kráľ Henrich VIII. dal parlamentom vyhlásiť za hlavu anglickej cirkvi. Tým sa formálne zavŕšilo odtrhnutie Anglicka od katolíckej cirkvi. Táto skutočnosť rozhodujúco poznačila život Johna Nelsona a mnohých iných.
     John pochádzal z mestečka Skelton v stredoanglickom grófstve Yorkshire zo šľachtickej rodiny. Bol najstarší z piatich detí. V mladosti sa hlásil nekompromisne ku katolíckej cirkvi a odsudzoval slabosť tých, ktorí z obavy pred prenasledovaním navštevovali nekatolícke bohoslužby.
     Už takmer 40-ročný sa v r. 1573 rozhodol stať kňazom. S tým cieľom odcestoval do Francúzska, do anglického seminára v Douai. V nasledujúcich dvoch rokoch prišli za ním jeho mladší bratia Martin a Tomáš.
     Napriek pokročilému veku John horlivo zachovával seminárny poriadok a vyvolával obdiv svojou bezpodmienečnou poslušnosťou. 11. júna 1576 ho arcibiskup z Cambrai vysvätil za kňaza. 7. novembra toho istého roku sa vrátil do Anglicka so štyrmi spoločníkmi. Zachované dokumenty uvádzajú, že ho sprevádzal aj mladý muž z jeho príbuzenstva, azda jeden zo spomenutých bratov.
     V Anglicku v tom čase vládla kráľovná Alžbeta (1558–1603), ktorá potláčala akúkoľvek katolícku činnosť. Johnovi Nelsonovi sa podarilo uskutočňovať kňazský apoštolát iba niečo vyše roka. 1. decembra 1577 ho prepadli v jeho byte ozbrojenci kráľovnej a s obvinením, že je „pápeženec”, ho deportovali do londýnskeho väzenia Newgate. Nasledovali výsluchy, v ktorých kňaz bez akýchkoľvek vytáčok vyznal svoju vernosť katolíckej cirkvi a kráľovnú označil za bludárku. Bolo prirodzené, že odmietol zložiť prísahu, ktorou by kráľovnú uznal za hlavu cirkvi.
     Vyšetrovanie sa skončilo 1. februára 1578 súdnym pojednávaním, pri ktorom ho vyhlásili za velezradcu a odsúdili na smrť.
John Nelson patril pôvodne k svetskému duchovenstvu. Vedel však aj o účinkovaní jezuitskej rehole a chcel sa stať jej členom. Táto túžba sa mu splnila počas jeho väznenia; preto zomrel ako rehoľník. Popravili ho dva dni po súde na londýnskom popravisku Tyburn 3. februára 1578. Na násilnú smrť sa statočný kňaz pripravoval pôstom a intenzívnou modlitbou. Na popravisku sa lúčil so životom slovami, v ktorých vyjadril odpustenie svojim katom.
     Pápež Lev XIII. vyhlásil Johna – Jána Nelsona za blahoslaveného 29. decembra 1886. Jeho spomienka bola zaradená do liturgického kalendára na 3. februára. V jezuitskej reholi sa však slávi spolu s inými anglickými mučeníkmi 1. decembra.

 Bl. František (Francis) Page pochádzal zo známej anglickej rodiny z mesta Harrow-on-Hill v grófstve Middlesex. Narodil sa v Antverpách a v rodine dostal protestantskú výchovu. V Londýne vyštudoval právo. Tam sa mu aj núkala výhodná advokátska kariéra a výhodná ženba. Ale situácia sa zmenila, keď mu advokátova dcéra, ktorú mu odporúčali, sprostredkovala spojenie s jezuitom Jánom Gerardom, ktorý bol vo väzení v Clinku. Uväznený kňaz ho priviedol do katolíckej cirkvi.
     František bol taký nadšený konverziou, že sa zriekol ženby, advokátskej kariéry i majetku a chcel sa stať kňazom. Za tým cieľom odcestoval do Francúzska, kde vstúpil do anglického seminára v Douai 9. februára 1598 pod krycím menom John Hickman. Kňazskú vysviacku prijal 1. apríla 1600. O krátky čas odcestoval do Anglicka.
     Takmer dva roky pôsobil ako kňaz v Londýne, kde býval istý čas u nábožnej a obetavej vdovy Anny Lineovej. Na Hromnice 1601 prenasledovatelia vtrhli do domu tejto katolíčky práve keď sa František chystal slúžiť sv. omšu. Kňazovi sa podarilo ujsť, ale jeho hostiteľku chytili, uväznili a umučili 27. februára 1601. V r. 1970 ju pápež Pavol VI. spolu s inými anglickými mučeníkmi vyhlásil za svätú.
     František Page bol medzitým prijatý do jezuitskej rehole a mal istý čas stráviť v noviciáte vo Flámsku. Ale k tomu už neprišlo, lebo na udanie odpadlej katolíčky ho chytili a uväznili v londýnskom väzení Newgate. Bez veľkého vyšetrovania ho odsúdili na smrť ako katolíckeho kňaza. Zomrel na tyburnskom popravisku 20. apríla 1602. Pred smrťou radostne verejne vyhlásil, že je kňaz a jezuita.
     Pápež Pius XI. ho vyhlásil za blahoslaveného 15. decembra 1929. V jezuitskej reholi sa jeho pamiatka pripomína spolu s inými 1. decembra.