Grano Salis - Dom na skale a dom na piesku

"Každý, kto prichádza ku mne a čuje moje slová a činí ich... podobný je človekovi, stavajúcemu dom, ktorý kopal a išiel hlboko a položil základ na skale... Ale ten, kto neučinil, podobný je človekovi, postavivšiemu dom na zemi bez základu..." Amen.

Ako by povedal Julo Satinský „šľak ma ide trafiť“, keď vidím, ako sa aj na GS začína udomácňovať anjel svetla. Chvála Bohu na výsostiach :o), lebo tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré. Keby som vyšla napríklad z ECAV, alebo keby mi "vymývali mozog "v niektorom letničnom spoločenstve, keby som bola otrokom ľudí, keby som nevedela, kto ma vyučuje, neobstála by som – keby niet Božej milosti, ktorá zachováva v Pravde tých, ktorí milujú Boha. Jemu patrí chvála, lebo je dobrý, lebo je verný, lebo JE.

Kto chce, môže si prečítať svedectvo, ktoré som zverejnila na GS 26.11.2007 o ceste, ktorú som prešla, kým som sa vydala do rúk Pána Ježiša – je v ňom dôležité to, že sa mi počas (mne dodnes nejasnému a nepochopenému) čudného ezotericko-meditačného rituálu v lete roku 2004 zjavila vzácna Pani (tak som ju vtedy vnímala), ktorá ma v tom, čo sa tam dialo, upokojila slovami: „Neboj sa, si pod mojou ochranou.“ Nerozumela som tomu, ale spoľahla som sa na jej ochranu, hoci som sa modlila k Bohu a k Pánu Ježišovi (v tej dobe som sa Ho chytala ako topiaci sa slamky – nemala som v sebe pevnú istotu pravdy, že On je živý Boh, živé Slovo, ktoré sa stalo telom). Prítomnosť tej „Pani“ – jej povzbudenie bolo nadprirodzene upokojujúce a ja som jej na kratučký čas uverila. A absolvovala som najčudesnejší a najnepochopiteľnejší zážitok svojho života. Keď sa všetko, čo o rituáli popisujem, skončilo a ja som ostala sama so svojimi myšlienkami, bola som vnútorne ťahaná k „vlkovi“, o ktorom som vedela, že pár svojich žiačok iniciuje sexuálnym stykom – uvedomovala som si hrôzu toho všetkého, napriek tomu som vyliezla zo spacáka a išla som za ním. Prechádzala som sa pred dverami miestnosti, kde býval, dokonca som raz aj tichučko zaklopala na vstupné dvere, odhodlaná urobiť, čo treba: „predsa nebudem zbabelec“... ale vtedy zasiahol Boh. Mysľou mi preletela myšlienka, že predsa nemusím vydávať svoje telo niekomu, aby som mohla spoznať Boha, zmobilizovala som sa a s boľavým žalúdkom, trasúcimi sa nohami, zrelá na odpadnutie, vrátila som sa späť a vtedy za mnou prišla tá nádherná stará korytnačka. V súvislosti s ňou potrebujem uviesť skutočnosť, že usadlosť, kde sa toto všetko odohrávalo, pozostávala z viacerých miestností a jedna z nich bola tzv. „egyptská“, pričom sám „vlk“ bol údajne „zasvätený“ v egyptskej pyramíde. No a korytnačka bola symbolom nepriateľa pre egyptských bohov – to som sa dozvedela na jar t.r., nikdy predtým som sa o egyptské náboženstvá a symboly nezaujímala...

Kam tým všetkým mierim? K tej „Pani“ samozrejme... Sála z nej TO ISTÉ, čo vnímam pri čítaní posolstiev „Márie“ z Medžugoria, preto sa odvážim prehlásiť, že tá, čo sa zjavuje ako „Mária“ je démonická bytosť – z vlastnej skúsenosti. Moja „ochrankyňa“ ma ubezpečila v tom, že všetko, čo absolvujem, je OK, že sa nič zlé nestane... Dokonca som takmer spáchala hriech cudzoložstva, lebo som šla na tú usadlosť ako vydatá žena a matka – vplyvom toho, čo som tam prežívala, som bola chvíľami ochotná opustiť manžela i dcéru a vydať sa za tým „vlkom“ kdekoľvek by šiel... Vďačím však svojmu milujúcemu Otcovi, že ma vytrhol z moci tmy a daroval mi večný život v svojom Synovi a Pánovi Ježišovi. Vďaka Pane! Za lásku a trpezlivosť, ktorou si ma celé tie roky blúdenia sprevádzal a približoval sa ku mne, hoci ja som stále utekala a schádzala na slepé uličky, z ktorých jedna mohla byť definitívne smrteľná. Vďaka Tebe, drahý Bože, že i dnes ma stále trpezlivo vyučuješ a sprevádzaš mnohými ťažkými skúškami, ktoré však nie sú nad moje sily, lebo Ty si mojou silou, Ty si tým, kto ich nesie so mnou a mňa v nich. Tebe patrí, Bože všemohúci, všetka chvála a česť, sláva i moc na veky vekov. V mene Pána Ježiša Krista. Amen.

Chcela som na svoju ezoterickú minulosť zabudnúť, zatvoriť dvere a nevracať sa k nej, lebo je to veľmi špinavé obdobie môjho života, ale bez svedectva o ňom, som človek bez minulosti, ktorý zdanlivo „mŕtvo“ píše, len slová... Nie sú to však len slová, je to živá skúsenosť, ktorou som prešla a ktorú mi Boh ukazuje, keď padám pod ťarchou pochybností, keď ohnivé šípy diabla triafajú do slabých miest, ktoré nemám prikryté štítom viery, aby ma pozdvihol, aby mi pripomenul, odkiaľ ma vyviedol mocou svojho Ducha, svojou Láskou zjavenou v Pánovi Ježišovi. A preto to znova spomínam aj tu – nie na svoju obhajobu, ale na slávu Božiu, na svedectvo mocných Božích činov, skutkov, ktoré Boh z milosti koná, lebo miluje. Ibaže práve vďaka tomuto úzkemu spoločenstvu s Ním, viem, čo viem. Od začiatku, od prvého vedomého Božieho dotyku som bola vnútorne varovaná pred RKC. Nerozhodla som sa tak len na základe zlej skúsenosti s jedným katolíckym farárom (aj tú som niekde spomenula), nie. Sám Pán vie a je živým svedkom toho, ako sa snažím pochopiť, či sa ozaj ja nemýlim, či sa ja nerúham Bohu, či ja nie som pomýlená a oklamaná. Nie som. Dnes, premožená smútkom a bezmocnosťou z toho, čo sa deje na GS v posledných dňoch, kľačiac a prosiac o poznanie Pravdy, bola som občerstvená – Pán verne stál pri mne a skrze Slovo Božie pozdvihol ma: „... odišiel Ježiš do chrámu a učil. Vtedy divili sa Židia a hovorili: Ako zná tento písma, keď sa neučil? Na to im odpovedal Ježiš a riekol: Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal. Ak niekto chce činiť jeho vôľu, ten bude vedieť o tom učení, či je z Boha a či ja hovorím sám od seba. Ten, kto hovorí sám od seba, hľadá svoju vlastnú chválu, ale ten, kto hľadá chválu toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý, a neprávosti v ňom niet.“ Strejda si totiž myslí, že som „od jiných lidí naprogramovaná určitým způsobem a postojema“ – ale Boh vie, ako som hľadala, ako som ako za prvým išla za katolíckym farárom, ako som párkrát absolvovala omšu v RKC, ako som dokonca vo viere prijala hostiu, ako som navštívila zbor ECAV, miestne spoločenstvo Kresťanských zborov, KS Milosť, AC... ako som sa popálila na falošnom služobníkovi pôsobiacom v Montreali a ako mojej rodine On svojím slovom prisľúbil „Dám vám pastierov podľa svojho srdca a budú vás pásť umne a rozumne.“ a ako nás priviedol do zboru, kde zažívam občerstvenie, kde sa učí zatiaľ najčistejšia Pravda a žije pravá Láska k Bohu, ktorá ctí Jeho Slovo – hoci nie je to spoločenstvo dokonalé, lebo stále sme ľuďmi až do smrti, kým nebudeme stáť v blízkosti Pána premenení alebo vzkriesení, konečne svätí ako Boh, konečne takí, aby sme nešpinili Jeho sväté meno.

Nereagovala som a nebudem reagovať na jednotlivé komentáre od Oka, Strejdu a Ela. Všetci totiž stavajú na piesku, na základe, ktorý je od počiatku histórie RKC pomýlený. Pýtala som sa, modlila a bola som vyučená a upozornená na skutočnosť, ktorú mnohí prehliadajú. Svedčím, čo mi Boh skrze Ducha Pravdy zjavil a čo som si sama nikdy neuvedomila: Pán Ježiš prišiel zachrániť stratené ovce z Izraela, keď pôsobil na zemi, prišiel kvôli vyvolenému národu, kvôli Židom – oni boli prednostne Jeho ovce. Až ku koncu svojho pôsobenia hovorí, že má aj iné ovce, ktoré nie sú „z tohto ovčinca“. A tieto ovce (z Izraela podľa tela) predovšetkým zveruje do starostlivosti Petrovej. Až po Jeho vzkriesení sú ku spáse Bohom povolaní aj pohania. A Pán sa vzkriesený zjavuje osobne Saulovi z Tarzu, dáva mu nové meno, vyučí ho a posiela ho zvestovať evanjelium práve pohanom. Nie je pravda, že Peter je prvým pápežom, že on je skalou, na ktorej stojí cirkev Kristova. Cirkev Pána Ježiša Krista, Jeho vlastné Telo, ktorého On je Hlavou, stojí na ňom samotnom, na Synovi Božom, na Kristovi, na živom Slove, ktoré sa stalo telom. Amen. Peter sám je živým kameňom (ako ostatní učeníci v duchu a pravde), ktorý je súčasťou duchovného domu, svätého kňazstva. On je pravoverný Žid, pravý Izraelita, pravá oliva... K pohanom je povolaný niesť evanjelium Kristovo Pavol, „človek Žid z Tarzu, občan nie bezvýznamného mesta Cilície“, ktorý o sebe prehlásil: „Ja som sa Riman i narodil.“ On je ten, na ktorom by RKC mala zakladať svoje pápeženstvo, Pavol je ten, kto bol poverený vyučovať ovce z iného ovčinca, o ňom Pán povedal: „... on mi je vyvolenou nádobou, aby zaniesol moje meno i pred pohanov i pred kráľov i pred synov Izraelských.“ A Pavol najprv svedčiac Židom, „keď sa protivili a rúhali sa, vytriasol si rúcho z ich prachu a povedal im: Vaša krv na vašu hlavu, ja som čistý, odteraz pôjdem k pohanom“. On je ten, od koho by pápeženstvo mala RKC odvíjať, ale tá klame a prekrúca Božie Slovo, lebo nepasie znovuzrodené ovce z tela Izraela. A inak svoje nároky obhájiť nevie, preto si prisvojila nástupnictvo po Petrovi – to sa šikovnými a zložitými slovami dá obhájiť tak, aby nebilo do očí, že je LOŽ, čo tvrdí. Už v počiatkoch vzniku RKC je klamstvo, túžba po sláve ľudskej, po svetskej moci, už od počiatku táto inštitúcia zahmlieva a ako zákonníci a farizeji bráni vstupu do kráľovstva Božieho, lebo hlása iného Krista (toho v hostii), lebo hlása iné evanjelium (nie spásu z viery a milosti, ale spásu zo skutkov sebaobetovania sa a zástupného utrpenia za tých, ktorí idú do pekla, lebo dokonalú obeť Kristovu treba ešte viac zdokonaliť), lebo je vinná skutkom modlárstva, uctievajúc démona, ktorý zneužíva vieru, pokoru a vernú poslušnosť Márie, matky Ježišovej na svoje vlastné účely. Lebo knihy Nového Zákona na území, ktoré ovládala, dočasne zneprístupnila maličkým vydávajúc ho v latinčine, jazyku „vzdelaných a múdrych“... a predsa sa Boh v tom všetkom oslávil (a použil nedokonalého Martina Luthera, jemu otvoril oči a uši pre svoje Slovo).

Keby jej to nebolo dané, nemohla by tak činiť, a tak chváľme Boha, že sa Jeho slovo napĺňa priamo pred našimi očami. A modlime sa za tých, ktorí nevidia, ktorí neprekukli prefíkanosť a ľstivosť anjela svetla, ktorí si myslia, že satan príde s rohami na hlave, s chvostom, dupajúc kopytami a sršiac síru okolo seba, ktorí nepochopili, že jeho služobníci sú vlci v baránčom rúchu, že sa vydávajú za služobníkov Kristových, že klamú a zvádzajú falošným pokojom, napodobňovaním lásky, a prekrúcaním Slova Božieho. Spomeňte si na „Pani“, ktorú som poslúchla a ktorej som mala povedať (a nevyučená, nepovedala): Odstúp odo mňa, satan. Je zvodná, je priam materinsky upokojujúca, ale je to drak.

Tebe, Bože, zverujem toto svedectvo, nech sa deje Tvoja vôľa v životoch tých, ktorí ho čítajú, i v mojom. Ty sa osláv, Pane. Amen.

	Hledej
	Je a svátek má Marcela. Vytvoření registrace