Bozi Pritomnost v nas

[Basileos]

Tohle je z knikhy, kterou mam v pdf od jedneho Kartuziana. Neuvedl v titulu sve jmeno a je proto znam jenom jako Kartuzian { kartuziani jsou jednim z kontmplativnich radu, velice prisnych, maji povoleny jen jeden den v roce pobytu mimo klaster a na druhy musi byt znou v klastere . Kdo zna film Velke Ticho tak to jsou Kartuziani }

Je to dost dobry text na pochopeni Bozi Pritomnosti v nas a na pochopeni Jn 14,20 a Jn 17,21

Prirodzená prítomnosť Boha vo všetkých veciach

Aby sme lepšie pochopili nadprirodzenú prítomnosť Boha, pripomeňme si
najskôr, ako je Boh prítomný prirodzene.
Boh je všade. Na túto jednoduchú pravdu príliš často zabúdame. Keby sme však
na ňu viac mysleli, mohla by nášmu životu dať nový smer.
Niekedy nás odrádzajú predstavy, že Boh je ďaleko, a naša modlitba tým trpí.
Boh je Duch, ktorý nie je ohraničený na jednom mieste, ale preniká všetky veci.
Praví ctitelia sa Bohu klaňajú „v duchu a v pravde". Pripomeňme si slová
Apoštola: „V ňom žijeme, hýbeme sa a sme" (Sk 17, 2.
Na začiatku svojho duchovného života si najprv objasníme túto veľkú pravdu.
Ak dokážeme v sebe živiť myšlienku na bezprostrednú a univerzálnu Božiu prítomnosť,
výsledok bude úžasný.
Rozum nám skôr ako každé nadprirodzené zjavenie hovorí, že Boh nás pozná,
dokonale a neustále vidí, lebo on pozná a vidí všetko. „Kam môžem ujsť pred
tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou? Ak vystúpim na nebesia, ty si
tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si" (Ž 139, 7-.
Boh nás nezasahuje len púhym pohľadom, ale ovláda a riadi všetko, čo robíme.
To on pôsobí v nás, že aj chceme aj konáme (pórov. Flp 2, 13). Keby v nás nebol
prítomný, neboli by sme schopní ani prstom pohnúť. Niet ničoho, absolútne
ničoho, čo by nebolo podriadené jeho pôsobeniu: dokonca ani hriech. V
hriešnom skutku je Boh prítomný, dáva moc konať a vykonať ho. Jediná vec,
ktorá nepochádza od Boha, je pokrivenie našej vôle. Keďže je prvou a úplnou
príčinou, nemôžeme bez neho urobiť ani ten najnepatrnejší skutok. Keby to bolo
inak, Boh by už nebol Bohom. „Keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na
najvzdialenejšom mori, ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja
pravica" (Ž 138).
Ba ešte viac. Nestačí, že Boh vládne nad stvorením a riadi jeho činnosť. Ako
jediný a zvrchovaný princíp úplnosti bytostí musí ich podporovať v existencii. V
každom okamihu im musí dávať všetko, čím sú. Keby Božia činnosť na sekundu
ustala, vesmír i my sami by sme sa rozplynuli ako sen.
Keď sme pochopili nevyhnutnosť Božieho pôsobenia, ktoré takto udržiava veci
potom, čo ich stvorilo, nachádzame na najmenších veciach neobyčajnú veľkosť,
pretože sám Všemohúci, ktorý je prítomný v nepatrnej bytosti, chráni ju pred
ničotou.
Zdá sa, že tieň je najnevýraznejšou skutočnosťou: náš tieň v porovnaní s nami
nie je ničím. No v porovnaní s Bohom prítomným v nás sme ešte menej skutoční.
Popri Božej skutočnosti nie sme dokonca ani tiene.


Nadprirodzená prítomnosť Boha v dušiach

Boh je teda prítomný v kameni a umožňuje mu svojím bezprostredným
pôsobením byť tým, čím je: kameňom.
No Boh vo svojej nekonečnej dobrote chcel stvoriť bytosti „na svoj obraz a
podľa svojej podoby". Povýšil ich milosťou, a preto sú mu omnoho bližšie ako
tie nižšie veci. ktoré udržuje len v prirodzenom bytí. Boh je čistý duch. Má teda
rozum a vôľu a podlá svojej podoby stvoril bytosti, ktoré tiež majú rozum a
volu, aby v nich mohol byt nielen prítomný ako vo všetkých veciach, ale tým, že
ich milosťou povýšil do nadprirodzeného poriadku, chce s nimi komunikovať
taký?, aký'' je.
Takto je Boh prítomný v materiálnych veciach a dáva im prirodzené bytie; v
rozumných bytostiach chcel byt z nezištnej veľkodušnosti prítomný? tak, že im
nedal len prirodzené bytie, ale SVOJE VLASTNÉ BYTIE, že ich zbožštil.
Boh nebol povinný takto sa dať. No on je Dobrota a dobro sa chce šíriť („dobro
je difuzívne samo od seba"). Boh je ako oheň, ktorý sa nedá zadržať, ktorý sa
musí spájať so všetkým horľavým: ..Tvoj Boh je stravujúci oheň" (Dt 4, 24).
Pán Ježiš prišiel, aby ho priniesol na zem: „A Slovo sa stalo telom." Vieme
prečo! .,Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby7 už vzplanul!"
(Lk 12, 49). Trpel, aby nám získal milosť, aby nás urobil schopnými rozhorieť
sa týmto božským ohňom. Najväčšou prekážkou je hriech: .,Kto ma miluje, bude
zachovávať moje slovo... prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok'' Cín 14,
23).
Pán ležiš nielen že nám pomohol nadviazať spojenie so životom Otca. ale chcel
zostať medzi nami v Eucharistii, aby svätým prijímaním tento život rozmnožil:
„Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa" (Jn 14, 6). Ježiš je cesta, jediná cesta;
túžba dosiahnuť božský život bez neho by bola domýšľavosťou a ilúziou. Čím
viac sa budeme živiť láskou jeho svätého človečenstva, čím viac budeme
uvažovať nad jeho príkladom, tým viac sa v nás rozmnoží božský život: Ja som
prišiel, aby mali život a aby7 ho mali hojnejšie" (Jn 10, 10).

Ako je v nás Boh nadprirodzene prítomný?

Vieme, že Boh je vo svojej prirodzenosti jeden v troch osobách. Otec od
večnosti plodí Syna, svoje alter ego (druhé ja), svoj dokonalý obraz. Nesplodil
ho KEDYSI; tento čin sa deje vo večnej prítomnosti, stále trvá; OTEC NEPRETRŽITE
PLODÍ SYNA. A na tohto božského a takisto večného Syna Otec pozerá; Syn
miluje Otca a skrze pohľad lásky, ktorý si vymieňajú v jednoduchosti božskej
podstaty, Otec a Syn vydychujú Ducha Svätého.
Tento božský život, v ktorom bude spočívať naše nebeské šťastie, sa už
odovzdáva našim dušiam za podmienky, že sme v stave milosti. Otec v ňom
reálne, V TOMTO OKAMIHU, plodí Syna a jeden i druhý v nás v KAŽDEJ CHVÍLI
vydychujú Ducha Svätého.
Dosť sme doteraz mysleli na tieto vznešené pravdy?
Nosíme na sebe škapuliare, medailónky, relikvie a právom si myslíme, že
vlastníme poklady; no v sebe nosíme živého Boha, nebo, jediný ciel všetkých
vecí, najvyššiu Skutočnosť, a nemyslíme na to...! Nechceme vyjsť bez ruženca
vo vrecku; a svätyňu svätých, ktorú nosíme v sebe, strácame z dohľadu...! Sme
skutočnými Kristoformi, nositeľmi Boha v najpresnejšom zmysle slova. Tu je
namieste citovať slová sv. Leva: „Spoznaj, kresťan, svoju dôstojnosť!"
Z týchto jednoduchých úvah odteraz vidíme, ako sa vyvodzuje veľký záver: nie
je zjavné, že keby toto božské prebývame, táto Božia prítomnosť v nás hrala v
našom živote úlohu, ktorú má hrať, bol by úplne zmenený a pretvorený?
_________________

[Basileos]

Ja bych chtel jenom dodat, ze Buh je v nas a ve vsem prirozene. Je vsak rozdil mezi tim, jestli nas Jeho Duch vede ci nikoli, zda-li Ho poslouchame ci nikoli.

On je Svrchovany. Vubec nas nepotrebuje, My potrebujeme jej a kdyz Ho milujeme dochazime naplneni . A Buh nas premenije.

Buh v nas nas muze vest kdyz Ho dokazeme slyset a rozpoznavat.

Proste s Da se Vam --- to jsou slova Nasho Mistra.

Jasneze se vztahujou i na Milost Vedeni Svatym Duchem a uvedomovani si Bozi Pritomnosti v nas, jeji zazivani --- kontemplaci.

Clovek neni nikdy vic clovekem nez kdyz je na kolenou pred Bohem.

A Buh nas pozveda a rika nam , ze jsme Jeho Deti.


...


Kdyby nekdo mohl obsahnout jen zlomek Bozi Lasky tak by rekl, ze Buh je Dobry a Laska Sama.

Kdyz je proto Buh Laska, Svetlo a neni v nem nijake temnoty, skusme se i my zbavit te nasi temnoty a skusme tim dat se po castech nebo cele Bohu.

Kdyz nas Vede Bozi Duch tak v nas neni zadna temnota, kdyz se temnota v nas vyskytne budme jako dovedni zahradnici a vykopejme ji, dokud je jeste mala a bezmocna. Kdyz to budeme odkladat tak muze vyrast do obrovitanskych rozmeru, jako Saint Exuperyho Baobab.

Budme jako ten Maly Princ a denne se kontrolujme, kontrolujme nasi planetu , nase ja.

Kdyz zhresime reknime si razne --- vic uz ne.

Da se to.

Ja jsem dlouho mel problemy s cistotou { sexualni zivot } ale prisel Jezis a da se to, jde to.

On nam da silu prekonavat sami sebe a kdyz se prekoname a pohrbime nase stare ja , nove od Krista bude vzkriseno s nami a my vstoupime do Noveho Jeruzalema !!!

Nic neni krasnejsi, nez kdyz nas Buh vede, a prebyva v nasem srdci a my Mu naslouchame a koname v souladu s Jeho Vuli a Milosti.

Tou Milosti je Duch Svaty.

Pokud si nejakou inteligenci v cteni a vykladu Pisma bereme ze Ducha Svateho tak vezme, ze kdyz prijde On tak nebudeme jiz Pismo potrebovat, protoze Slovo bude v nas. Jezis bude v nas jak nam to slibil v Jn 14,20 a Jn 17,21 a ve Zjeveni.

Uz nebude brat bratra poucovat --- Poznej Pana, vsichni Jej budou znat.

To je vrcholem a konecnym cilem nasi existence.

Proto detatka Bozi zapomente na to co neni z Pisma --- na nevrazivost a nenavist, protoze Kristus se utkal s temihle duchy a porazil jej svym Krizem.

Je On nas muze spasit.

Slovo Bozi je v nas.

Kdyz Jej slysime dojdeme spasy.

Bozi Pritomnost ve vsem stvorenem je nasi zarukou, ze Buh je nam Blizko.

Vzyvejme Ho proto a cekejme na prichod Zenicha, ktery se vraci ze svatby.

Mejme lampy horici, my sami horme, ale Svetlem Bozim, ktere je Laska, a ne nenavist.

Nenavidme zlo , nenavidme hrich, ale nikoliv hrisnika.

Oddelujme zrno od plevele, vybirejme si potravu pro dusi.

Pokoj Vam a Pokoj s Vami a s vasemi detmi.

Ucte je od mala poznavat Pana a Jeho Stvoreni.

Prizvukujte jim, ze Buh Je jejich Otcem stejne tak jako Vy.

Milujte je a milujte se navzajem.

A prominte mi, ze ja katolik vam tady neco radim, ale mam Vas rad.

Ale muzu nekoho mit rad jenom proto, ze me naplnuje Buh Svou Laskou.

Buh je Laska a kdokoliv zustava v Laske zustava v Bohu a Buh zustava v nem.

Milujme se proto, budme hodni velkeho jmena krestanskeho !!!

Pan s Vami bratri a sestry !!!
_________________